Neznáme výročia roku 2013: 500 rokov od objavenia Tichého oceánu

Autor: Martin Furmanik | 20.12.2013 o 19:18 | (upravené 20.12.2013 o 19:35) Karma článku: 9,67 | Prečítané:  572x

Rok 2013 bol bohatý na rôzne výročia ako napríklad 50 rokov od atentátu na Kennedyho, či 60 rokov od smrti Stalina a Gottwalda. V niekoľkých mojich článkoch sa však pozrieme na udalosti, ktoré boli taktiež nemenej významné, avšak toľko sa o nich nehovorí. Jednou z takýchto významných udalostí bolo nepochybne aj objavenie Tichého oceánu.

Pre ľudí žijúcich na pobreží Pacifiku je tento oceán známy tisícročia. Očiam Európanov však bol odhalený až pred päťsto rokmi. Zaslúžil sa o to španielsky moreplavec a objaviteľ Vasco Núnez de Balboa.

Balboa sa narodil v roku 1475 v Jereze de los Caballeros do šľachtickej rodiny. Tak ako mnoho jeho vrstovníkov, aj Balbou zlákal Nový svet s vidinou života plného bohatstva a dobrodružstva. Preto sa v roku 1500 pripojil k expedícii Rodriga de Bastidasa, ktorý sa so španielskym kráľom dohodol na tom, že štyri pätiny potenciálneho pokladu si nechá on a jeho muži a jednu pätinu odovzdá kráľovskému dvoru. Expedícia sa v roku 1501 dostala k pobrežiu Panamy a pokračovala popri pobreží Južnej Ameriky. Napokon zakotvila na ostrove Hispaniola.

Tu sa Balboa usadil a niekoľko rokov pôsobil ako plantážnik a farmár. Tento spôsob živobytia mu však nevynášal toľko, koľko si želal a navyše sa dostal do dlhov. V snahe ujsť pred veriteľmi sa preto ukryl na lodi, ktorá smerovala k Paname a cestoval na nej ako čierny pasažier. Skrýval sa v sude spolu so svojim psom Leoncicom. Lodi velil Martín Fernández de Enciso. Ešte pred pristátím lode bol Balboa odhalený. Enciso ho chcel vysadiť na prvom neobývanom ostrove, avšak Balboa ho presvedčil, že mu môže byť užitočný, keďže toto pobrežie dostatočne poznal ešte z expedície spred deviatich rokov. Preto Enciso zmenil názor a spolu sa dostali do San Sebastián de Urabá na území dnešnej Panamy.

Tam ich už netrpezlivo čakala hŕstka Španielov na čele s Franciscom Pizzarom, ktorá bola neustále ohrozovaná domorodým obyvateľstvom. Na Balboov popud sa španielske osídlenie malo presunúť zo San Sebastiánu do oblasti Darién, kde žili menej nebezpeční domorodci. Schyľovalo sa k bitke medzi Španielmi a domorodými obyvateľmi Dariénu. Španieli prisľúbili Panne Márii Antigujskej, že ak vyhrajú, novú osadu pomenujú podľa nej. Skutočne aj vyhrali a tak nové španielske sídlo, ktoré v Dariéne roku 1510 založili, nazvali Santa María la Antigua del Darién. Táto osada sa stala prvým stálym sídlom na území kontinentálnej Ameriky, ktorú založili Európania.

Zakrátko sa Balboa vypracoval na vodcovskú osobnosť a stal sa obľúbeným u mužstva. Preto sa zákonite dostal do konfliktu s Encisom, ktorého postupne legálnym spôsobom vyšachoval z hry o moc. Balboa sa stal starostom Santa Maríe a potom čo odstavil aj ostatných protivníkov získal titul guvernéra Veraguy. Po tomto úspechu začal s prieskumom širšieho okolia. Plavil sa smerom na západ pozdĺž panamského pobrežia, pričom porazil niekoľko domorodých kmeňov. Skúmal tiež dovtedy neznáme rieky, hory, bažiny a nové oblasti si pripájal k svojmu územiu. Popritom sa predovšetkým snažil nájsť zlato, v čom bol takisto pomerne úspešný. Okrem toho pokračoval v pestovaní kukurice a zakladal nové osady. S niekoľkými indiánskymi kmeňmi sa dokázal spriateliť a títo sa potom stali jeho spojencami. Mimochodom v porovnaní s inými španielskymi dobyvateľmi tých čias známymi svojou krutosťou bol pomerne mierny a vyznačoval sa skôr toleranciou a diplomatickosťou voči domorodému obyvateľstvu. Práve to mu možno zabezpečilo jeho najdôležitejší objav. Raz mu jeden zo spriatelených náčelníkov ukázal niekoľko zlatých ozdôb, pričom tvrdil, že pochádzajú z riek ústiacich do neďalekého mora na druhej strane hôr. V tom okamihu sa začala Balboova životná misia, ktorá mu zaistila večnú slávu.

Balboa spolu so 190 mužmi, niekoľkými stovkami nosičov a svorkou psov sa vydal 1. septembra 1513 na cestu s úmyslom nájsť nový oceán a spolu sním aj ďalšie zlato. Balboova výprava pristála s loďou v Acle severne od Santa Maríe a postupovala ďalej pralesmi, ktoré pokrývali pohorie Sierra del Darién. Španieli sa len veľmi pomaly predierali dopredu za čo mohol dotierajúci hmyz, ťažká výzbroj, ktorú niesli so sebou, no najmä bažinatý terén. Museli sa vyzliecť a pokračovať v ceste nahí so štítom nad hlavou na ktorom niesli šatstvo. Po jednej zo šarvátok s domorodými obyvateľmi zbadal Balboa čistinku. Predišiel svojich mužov, vystúpil na kopec a z jeho vrcholu uvidel ako prvý Európan Tichý oceán. Španieli pokľakli okolo nahrubo vytesaného kríža a zaspievali chválospev Te Deum - Teba Bože chválime. O tri dni neskôr, 29. septembra 1513, dorazila výprava k brehom Tichého oceánu, presnejšie k zálivu San Miguel, nazvaný podľa svätého Michala, pretože v ten deň bol jeho sviatok. Balboa oceán nazval Južným morom, pretože v tej časti pobrežia sa more rozprestiera južným smerom. Tento názov sa však vysvetľuje aj tým, že Atlantický oceán sa v tom čase nazýval Severným morom. Balboa počkal na príliv a s vytaseným mečom vstúpil do mora. Týmto gestom zabral pre španielskeho kráľa tento oceán a všetky krajiny, ktoré obmýva. Výprava sa potom v januári 1514 s obrovským množstvom zlata, perál, bavlneného tovaru a ďalšou korisťou, ktorú získala cestou, vrátila na základňu Santa María. Za odmenu ho kráľ vyhlásil za guvernéra Veľkého južného mora, avšak jeho triumf bol krátky.

V júli 1514 prišiel do Dariénu nový miestodržiteľ Pedro Arias de Ávila, zvaný Pedrarias a hneď od začiatku začal robiť Balboovi problémy. Len po mnohých peripetiách sa Balboovi podarilo dostať ešte raz k pobrežiu Južného mora, odkiaľ sa plavil na Perlové ostrovy. Tieto jeho cesty dokázali nielen existenciu ďalšieho oceánu, ale tiež oživili nádeje na objavenie prielivu vedúceho do Indie.

Na určitý čas sa vzťahy medzi dvoma súpermi normalizovali vďaka tomu, že Balboa si vzal Pedrariasovu dcéru za ženu. Na sklonku roka 1518 to však išlo s Balboom rýchlo z kopca. Dostal sa úplne do nemilosti Pedrariasa, ktorý v ňom videl nebezpečného soka. Pod akousi zámienkou ho dal zatknúť. Zatkol ho Francisco Pizzaro, ktorý bol taktiež nadmieru ctižiadostivým mužom. Preslávil sa tým, že s hŕstkou vojakov úplne rozvrátil ríšu Inkov. Ale to už je iný príbeh. Vasco Núnez de Balboa sa však toho nedožil. Pedrarias ho dal sťať v Acle 15. januára 1519.

V roku 1520 premenoval Fernao de Magalhaes Južný oceán na Tichý oceán kvôli pokojným vodám, ktorými sa v tom čase plavil. Na Balbou sa však celkom nezabudlo. Mena v Paname sa nazýva balboa a je vyobrazený aj na niektorých minciach tejto meny. Bez zaujímavosti nie je tiež to, že najvyšší rád v Paname nesie taktiež jeho meno.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?