Martin Furmanik
3. kapitola
Isla sa predieral úzkou uličkou v ktorej navyše sem-tam postávali ľudia. Nazeral do kupé. Všetky boli beznádejne obsadené. Po chvíli to vzdal a tiež ostal stáť vonku.
Isla sa predieral úzkou uličkou v ktorej navyše sem-tam postávali ľudia. Nazeral do kupé. Všetky boli beznádejne obsadené. Po chvíli to vzdal a tiež ostal stáť vonku.
Vo štvrtok ráno šiel na družstvo. Vrátil sa k načatej práci. Tentoraz však s rukavicami a štítom na tvári. Nechcel to totiž zažiť ešte raz. Pomaly vysýpal vápno do koryta. Vzal palicu a miešal ho. Keď sa mu zdalo, že už je dostatočne uhasené, načrel vedrom a postavil ho vedľa kravína.
Isla Dovan ležal v hojdacej sieti a v ústach premieľal steblo trávy. Ruky založil za hlavu a zahľadel sa do výšin. Sledoval rýchlo bežiace oblaky po jasne modrej oblohe. Veľký mrak zakryl slnko a svet trochu potemnel. Až po minúte sa znova vyjasnilo. Z tej veľkej kopy sa oddelili dva malé barančeky a uháňali vedľa seba. Akoby medzi sebou pretekali. Takmer ich stratil z dohľadu, keď ešte zazrel, ako sa znova spojili. Veľká oblačná kopa zašla takisto kamsi za obzor a oblohu pokrývalo len pár neurčitých rozmazaných obláčikov.